Litéya: 64-0726M Koyeba Mokolo Na Bino Pe Nsango Na Yango
- 25-1228 Koyeba Mokolo Na Bino Pe Nsango Na Yango
- 24-0324 Koyeba Mokolo Na Bino Pe Nsango Na Yango
- 22-0904 Koyeba Mokolo Na Bino Pe Nsango Na Yango
- 21-0418 Koyeba Mokolo Na Bino Pe Nsango Na Yango
- 19-1110 Koyeba Mokolo Na Bino Pe Nsango Na Yango
- 17-1015 Koyeba Mokolo Na Bino Pe Nsango Na Yango
- 16-0626M Koyeba Mokolo Na Bino Pe Nsango Na Yango
Balingami Mwasi ya Libala Oyo Apapámí,
Lelo, lingómba babósání mosakoli na bango. Balingi lisúsu ye atá ndambo te kotéya kati na masámbo ya bango. Bazali kobéta tólo ete bazali na babateli na bango baoyo bakotéyaka bango mpe bazongelaka biteni ya maloba ya Liloba mpe balimbolaka Liloba. Kotéya ezali na litómbá monéne koleka koyóka Mongóngó ya Nzambe likoló ya ba bande kati ya masámbo na bango.
Kasi Nzambe ayébákí asengélákí kozala na mosakoli na Ye; nde bongo ntango nyoso Abiangáki Mwasi na Ye ya libala kobima mpe Akambákí ye. Apapákí bisó longwá na mabóta masúsu manso na nzela ya Mopánga mwa Ye Mopelí bipai nyoso mibalé, Molimó na Ye Mosanto, Mongóngó mwa Ye molobamákí na nzela ya mosakoli na Ye.
Apapákí bisó na nzela ya Mongóngó wana. Nde ntina Asálákí ete ézuama na masíni mpe ébómbama likoló ya bande. Na nzela ya Emóniseli tomóní boni Makomí mabongí be! Mwasi ya libala akokí kotela te longólá sé Mwana átelisa yango.
Ótéya boní, ósála ata nini, ekotelisama te, ekomónisama te, ekondimisama te; bobelé na nzela na Ye Oyo alobaki: “Nazali Pole ya mokili,” Liloba.
Liloba liyebisaki bisó ete Molimó Mosanto Ye moko akoyá mpe kotelisa bisó, kondimisa, komítálisa mpe komímónisa. Pole ya mpókwa eyéi. Nzambe komímónisa Ye moko kati ya mosuni kobianga Mwasi na Ye ya libála kobima.
Ye nde Oyo abiángákí YO kobima na nzela ya Molimó Mosanto na Ye, Liloba na Ye, Mongóngó na Ye. Ye nde aponákí YO. Ye nde alakisaka YO. Ye nde azali kokamba YO. Na nini? Molimó Mosanto na Ye, Mongóngó na Ye koloba NA YO MBALA MOKO ALIMÁ.
Kasi ezali likambo lileká ngala mingi epai na bango lelo oyo. Baleká esiká ya koyóka ba bande kati na masámbo na bango. Bayebí Yango te. Nde ntina bazali kati na lolengé bazali na yango. Kasi epai na yo, emónísámákí kozala nzela ya Nzambe oyo epésamákí, EZALI YANGO ELOBÍ NKOLÓ EPAI NA YO.
Boye esengelí ézala na—na—na Nguya moko éya, Molimó Mosanto Ye moko, kotelisa, to kondimisa, to kotálisa, to kosála émónisama ete elobákí Ye libosó ekokóma lelo oyo. Pole ya ntango ya pókwa ezali kobóta yango. Ntango nini!
Tozali Mwasi Liloba ya Nzambe tobongí be mosakoli na Ye amónákí kati ya emónoneli. Bisó nde baoyo Atindákí mosakoli na Ye kobianga kobima na nzela ya Liloba na Ye, mpe tozali sikawa na KOLAMUKISA, zambí toyebí sikawa tozali ba nani.
Kolamukisa, kuna, ezali liloba yango moko lisálemélí esiká mosúsu nyoso, Naútakí kaka kotála yango, elingí koloba: “kolamukisa.” “ Akolamukisa bisó nsima ya mikolo mibalé.” Ekozala: “Kati na mokolo ya misáto Akolamukisa bisó lisúsu, nsima na Ye kopalanganisa bisó, mpe kobéta bisó na kufa míso, mpe kopasola bisó.”
Tata atindákí mosakoli na Ye kosénzela Mwasi na Ye ya libála na ntina ete tólongwa te na nzela. Bómíkundwela, ezalaki emónoneli!
Mwasi ya libala alekákí na esiká yango moko ezalaki Ye wana ezalákí Ye na ebandeli. Kasi Nazalaki kotála Ye kobima na molongó, mpe nazalaki komeka kobénda kozóngisa Ye na molongó.
Kasi “a” kokákí nde kobénda ye ázónga lelo boní? “Ye”, moto, azali awa te na mabelé. NA NZELA YA LILOBA! Liloba SÉ MOKO lindimísámí mpo ya lelo nde nini? Mongóngó ya Nzambe likoló ya ba bande.
Batéi babiángámí kotéya Liloba na bozóngéláká mpenza kaka yango elobákí mosakoli. Kokokana na mosakoli ye moko, basengeli báloba eloko mosúsu koleka te.
Ya solo, babiángámí kolakisa mpe kotéya Liloba yango. Kasi ezali na MONGÓNGÓ SÉ MOKO MONDIMÍSÁMÍ NA NZAMBE YE MOKO KOZALA YANGO ELOBÍ NKOLÓ.
Bongo mpe elobí Ngai, kati na Nkombo ya Yesu Klisto: Bakísá eloko moko te, longólá te, tíyá te likanisi na yo moko kati na Yango, Lobá bobelé oyo elobámí likoló ya ba bande wana, sálá bobelé mpenzá oyo Nkoló Nzambe apésí motindo kosála; bakísá na Yangó te!
Soko olobí “amen” na liloba moko na moko mobateli to motéi na yo alobí, obúngí. KASI SOKO OLOBÍ “AMEN” NA LILOBA MOKO NA MOKO NZAMBE ALOBÁKÍ NA NZELA YA MOSAKOLI NA YE LIKOLÓ YA BA BANDE, OZALI MWASI YA LIBALA MPE OKOZUA BOMOI YA SEKÓ.
Mosakoli ya Nzambe azalaki moto Nzambe aponákí koloba na nzelá na ye. Ezalaki na nzela ya BOPONI YA NZAMBE kosálela ye koloba Liloba na Ye mpe kotia Yango likoló ya ba bande na ntina ete Mwasi ya libála álinga NTANGO NYOSO KOSENGELA KOZALA NA YANGO ELOBÍ NKOLÓ KOYÓKA.
Alingí te ete Mwasi na Ye ya libala átálela oyo bato basúsu balobí, to ndimbola ya bango ya Liloba na Ye. Alingi Mwasi na Ye ya libala koyóka longwá na mbebu na Ye kino matói ma bango. Alingí te Mwasi na Ye ya libala átálela moto ata nani mosúsu kasi Ye moko.
Ntango tolamúkí na ntóngó, tolingaka Ye koyebisa bisó: “Mbote baningá. Nakoloba na bino lelo mpe koyebisa bino boni Nalingí bino mpe boni bino na Ngai tozali MOKO. NAzali na mingi baoyo Nakopesa Bomoi ya Sekó, kasi bobele BINO nde Mwasi ya libala Namíponeli Ngai moko. Kaka epai na BINO nde epésakí Ngai Emóniseli libosó ya bozalisi ya mokili.
Ebelé mosúsu balingaka koyóka Ngai, kasi Naponáki bino kozala Mwasi na Ngai ya libala. Mpo boyebí Ngai mpe botikali na Liloba na Ngai. Bokakólí te, bozalakí te kofinela soko nini líso, kasi botíkálí sembo na Liloba na Ngai.
Ntango ebélémí. NAzali koya mpo na bino noki mpenza. Ya libosó, bokomóna baoyo bazali elongó na Ngai sikawa. Oo, bóní bazali na mitéma lúku-lúku bámóna bino mpe bázala elongó na bino. Bótungisama te bana miké, nyoso ezali mpenza na ntango, bókóba bobele kopúsa.”
Lokola mosali ya Nsango Malamu, Nakoki komóna te eloko moko etikali kasi bobelé kokende ya Mwasi ya libála.
Ndeko Joseph Branham
Liteya: 64-0726M “Koyéba Mokolo na Bino Mpe Etíndá Na Yango”
Ntango: 12:00 nsima ya nzángá, ntango ya Jeffersonville
Makomi ya kotanga libosó ya boyóki Litéya:
Osea: Mokapo ya 6
Ejekiele: Mokapo ya 37
Malakí 3:1 / 4:5-6
II Timote: 3:1-9
Emóniseli: Mokapo ya 11